...and then we held hands je veľmi zaujímavá neverbálna kooperatívna hra pre dvoch hráčov. Ich úlohou bude napraviť nefungujúci vzťah. Počas hry musia vyriešiť niekoľko cieľov (objectives), ktoré predstavujú karty emocionálnych stavov - hnev, smútok, pokoj a šťastie. Tie na hernej ploche predstavujú jednotlivé body, ktoré farebne odpovedajú jednotlivým stavom. Aby hráč splnil cieľ, musí ukončiť svoj ťah na odpovedajúcom farebnom bode na hernom pláne. Hráč sa po pláne pohybuje po pláne po jednotlivých bodoch, pričom musí vždy zahrať kartu odpovedajúcej karty, podľa toho na akom bode zastal. Používať však môže aj spoluhráčove karty. Dôležité však pri tom je, aby sa hráč snažil udržať svoje emócie v balanse, každý hráč má totižto na hernom pláne meradlo emocionálneho stavu, a každá zahraná karta ho posúva smerom k negativným, alebo pozitívnym emóciám. A aby si hráč mohol dotiahnuť ďalšie karty, musí ukončiť svoj ťah v strede tohto merača, teda byť vnútorne vyrovnaný. To však nie je jednoduché, tak hráčov čakajú neľakhé rozhodnutia, či minúť viac kariet a splniť cieľ a ďalšie karty neťahať, či radšej pošetriť karty a pomaly sa približovať k cieľu a snažiť sa o vnútornú rovnováhu. Naviac celú hru komplikuje to, že hráči majú počas hry komunikovať, resp, rozprávať sa môžu o hocičom inom, ale nie o hre, nemôžu sa spolu dohovárať, čo kto bude robiť, kto kam pôjde apod. Môžu rozoberať iba klasické témy ako počasie, politika, šport :).  Za pozornosť stojí aj to, že túto zvláštnu hru ilustrovala autorka Dixitu (základnej hry)